reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ľuba Kráľová

Ľuba Kráľová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

28 rokov som pôsobila na viacerých vysokých školách východného Slovenska. Napísala som vysokoškolskú učebnicu, vyše šesťdesiat vedeckých i odborných článkov, editovala som niekoľko kolektívnych monografií z verejnej politiky a sociológie rodiny.Blogy píšem vtedy, keď sa mi žiada pomenovať to, čo vo verejnom živote na Slovensku škrípe a hnevá ma to. Alebo vtedy, keď vo mne vytryskne potreba pohladiť javy okolo seba. Pretože žijeme v prekrásnej krajine, ktorú milujem. Zdá sa mi však, že správcovia tejto krajiny milujú len seba, nie krajinu, ktorú reprezentujú ako jej navjyšší verejní činitelia. Od septembra roku 2010 do októbra 2012 som bola predsedníčkou regionálnej strany Náš kraj. 27. 10. 2012 na jej mimoriadnom sneme som tento post neobhájila. Od 11. januára 2013 som štatutárkou občianskeho združenia Kolysočka - Kolíska, ktorého hlavnou činnosťou je zakladanie večerných škôl spisovného rusínskeho jazyka pre deti a dospelých, ako aj charitatívna a kultúrna činnosť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Nezaradené

Sme Rusíni! Máme sa za to hanbiť? Komunálne voľby v Snine dňa 15. 11. 2014

Ľuba Kráľová

Sme Rusíni! Máme sa za to hanbiť? Komunálne voľby v Snine dňa 15. 11. 2014

Som Rusínka, pretože moja mama bola a otec je Rusín. Aké jednoduché. V susednej izbe sedí môj otec a počúva rádio. Pochádza z Osadného pri poľsko-slovenskej hranici. Moja mama už nie je pri nás. Narodila sa v Zvale, tiež pri poľsko - slovenskej hranici. Zvala už neexistuje. Existuje už iba v mojich spomienkach. Ale ostane pre mňa mojou rusínskou kolískou. Mojím rodným mestom je Snina. Narodila som sa tam, vyrastala, chodila som tam do jaslí, škôlky, základnej školy i na gymnázium – po tretí ročník, pretože som maturovala na gymnáziu v Banskej Štiavnici, prípravke pre štúdium v zahraničí. V Snine som mala i mám mnoho príbuzných, ale i spolužiakov či spolužiačky a kamarátky i kamarátov. V tomto meste a v celom okrese Snina v súčasnosti organizujeme 8 tried našich večerných škôl rusínskeho jazyka pre deti a dospelých.

  • 30. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 796x
  • 40
Sú Rusíni na Slovensku pred zánikom? Večerné školy rusínskeho jazyka pokračujú 2. rok

Ľuba Kráľová

Sú Rusíni na Slovensku pred zánikom? Večerné školy rusínskeho jazyka pokračujú 2. rok

Na Slovensku žije objektívne okolo 250 000 Rusínov. Podľa posledného sčítania obyvateľov, bytov a domov sa na Slovensku v roku 2011 k veriacim východného obradu prihlásilo približne 250 000 ľudí, čo sú v prevažnej miere Rusíni. Ak k nim prirátame i ľudí bez vierovyznania, ktorí sa takisto vyskytujú medzi Rusínmi, odhadom to môže byť i viac ako 250 000 ľudí. K rusínskej národnosti sa však v roku 2011 prihlásilo 34 000 ľudí a k rusínskemu jazyku ako k materinskému asi 53 000 obyvateľov. Podľa výsledkov tohto všeobecného cenzu uskutočneného v máji roku 2011 iba necelá pätina Rusínov hovorí svojím materinským jazykom, pretože anonymne vyhlásili, že ho považujú za svoj rodný jazyk. No len jedna sedmina sa zároveň aj považuje za Rusína, pretože si napísali rusínsku národnosť do anonymného sčítacieho hárku. Takže aj takmer 20 000 Rusínov, ktorí hovoria rusínsky (považujú rusínsky jazyk za svoj materinský) sa považuje za Slovákov, pretože si napísali slovenskú národnosť. Ale zároveň aj tých šesť sedmín ľudí, ktorí sa hlásia k cirkvám východného obradu sa považuje za Slovákov. Približne 220 000. Na sociálnych sieťach v skupinách hlásiacich sa k Rusínom sa opakovane objavuje názor, že Rusíni nie sú Rusíni, ale v prvom rade Slováci a možno u niektorých v druhom rade Rusíni, ktorí nepotrebujú svoje deti učiť písať a hovoriť rusínsky, lebo sa im to v živote nikde nezíde.

  • 15. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 263x
  • 9
Ruina Skladu soli múzea Solivar v Prešove naďalej chátra. 28 rokov!

Ľuba Kráľová

Ruina Skladu soli múzea Solivar v Prešove naďalej chátra. 28 rokov!

Som patrične hrdá na to, že solivarské múzeum je dodnes funkčný Solivar. Postavený pred niekoľkými sto rokmi bol by funkčný dodnes, keby niekto „kompetentný" namiesto zasypania šachty rozhodol o výmene drevených skruží v šachte, odkiaľ sa v kožených vreciach vyťahovala soľanka a z tej sa vyparovaním vody získavala kvalitná sypká biela soľ. I vďaka tejto starej technológii sa mohla dodnes v Prešove ťažiť a spracovávať najkvalitnejšiu soľ v Európe. No neťaží sa, ani nespracováva. V divokej privatizácii v 90. rokoch bol nový závod  Solivary Prešov predaný rakúskemu záujemcovi. Predpokladám zo Salzburgu. Ten prešovskú fabriku zo dňa na deň zatvoril a do papierových vreciek s nápisom Prešovská soľ balí soľ rakúsku. Zo dňa na deň prišli o prácu všetci zamestnanci. Poniektorí z nich v tej fabrike odrobili celý svoj profesionálny život. Nikoho z mocných - ani štátu, ani mesta Prešov nezaujímal, ani nezaujíma ich životný osud. Toto sa udialo v 90. rokoch 20. storočia.

  • 24. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 537x
  • 7
Večerné školy rusínskeho jazyka pre deti i dospelých OZ Kolysočka

Ľuba Kráľová

Večerné školy rusínskeho jazyka pre deti i dospelých OZ Kolysočka

Pomaly, ale isto sa i tento rok nachyľuje k svojmu koncu a my vo večerných školách rusínskeho jazyka pre deti i dospelých sa začíname chystať na predvianočné koncerty a na malú bilanciu. V niektorých školách už stihli učiteľky za dva mesiace naučiť svojich žiakov celú azbuku (vo Svidníku a v Oľšavici) a inde (v Šarišskom Štiavniku, v Snine, v Pčolinom, v Kamienke a v Prešove) sa výučba azbuky chýli ku koncu. Cieľom 10 hodín, ktoré boli podporené Úradom vlády SR v programe Kultúra národnostných menšín, bolo v prvom rade potrebné naučiť deti čítať a písať v rusínskej azbuke, ktorá sa mierne odlišuje od azbuky, ktorú používajú Rusi i Ukrajinci, i iní východní či juhovýchodní Slovania. Tento cieľ určite do konca decembra 2013 naplníme.

  • 28. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 383x
  • 1
Desatoro Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu

Ľuba Kráľová

Desatoro Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu

Dnes som, priznávam, proti svojej vôli, presedela okrem prípravy nedeľného obeda, takmer celý deň na facebooku. Nepredstavovala som si veru takto dnešný voľný deň. A mala som pri tom kopu inej práce. Ale postupne, so zverejňovaním názorov na svojich statusoch vo viacerých facebookovských skupinách, ktorých som členkou, na to, čo sa stalo v sobotu 23. 11. 2013 v Banskobystrickom kraji, som s prekvapením čítala reakcie mojich FB priateľov alebo členov skupín, ku ktorým patrím dobrovoľne, na moje názory. Niektorým sa páčili, iní napísali podporný komentár, no objavili sa i také, ktoré mi vyrazili dych, ale hlavne také, ktoré zľahčovali ohrozenie demokracie na Slovensku zvolením predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko za predsedu jedného zo samosprávnych krajov. Preto som sa rozhodla napísať tento blog. Priznávam, nie som žiadnou odborníčkou na neofašistické a neonacistické hnutia na Slovensku. Nižšie sú spísané len moje prvé pocity pri čítaní politického programu strany, ktorá ospevuje prvú Slovenskú republiku v rokoch 1939 - 1945. Aj s jej konečným riešením problémov s Rómami či Židmi. Môže takáto strana pôsobiť na našej politickej scéne?

  • 25. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 071x
  • 22
reklama
Etnocída Bojkov z poľských Beskýd v povojnovom Poľsku v Akcii 1951

Ľuba Kráľová

Etnocída Bojkov z poľských Beskýd v povojnovom Poľsku v Akcii 1951

"Pre staršiu generáciu táto násilná zmena domova bola ozajstnou katastrofou. Život väčšiny z nich, tak ako život ich predkov, sa obmedzoval na údolie riečky San. Stretávali sa nanajvýš na odpustoch, na jarmokoch v susedných obciach, a navzdialenejším miestom, kam sa vyberali ženy s deťmi, bola púť na Kalváriu pod Dobromyslom. Vyprahnutá step, kde nebolo zvyčajného pre nich prostredia, tôní, horských lúk, hôr, potokov a lesov, bola pre horalov pekelnou púšťou."

  • 11. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 344x
  • 0
Zvala v mojich spomienkach - po slovensky

Ľuba Kráľová

Zvala v mojich spomienkach - po slovensky

Nedávno som si na facebooku pozrela video natočené dievčinou menom Ivana Lempeľová. O osudoch Rusínov zo Starinskej doliny v Sninskom okrese. Museli nedobrovoľne opustiť svoje domovy. Z ich dedovizní ich vyhnala voda. Pitná voda pre obyvateľov PSK a KSK.Oni dali všetko, čo dovtedy mali, svoje domovy, a dostali "umiestnenie" v neďalekých, no pre nich takých vtedy vzdialených mestách Snina alebo Humenné. V bytoch.Niektorí odišli i ďalej. Sedem veľkých dedín bolo bez akejkoľvek diskusie s ich obyvateľmi zrovnaných so zemou. Za socializmu to tak bolo. Bez diskusie, príkazom. To, čo mnohé generácie Rusínov budovali v pote tváre, v ťažkých horských podmienkach, to administratívne rozhodnutie vládcov bývalého režimu za zopár rokov zmiatlo z povrchu zemského. Zdalo sa, že "len" z povrchu zemského, no nie z pamäti domorodých obyvateľov. No všetci sme sa v rokoch 1983-1985,kedy boli dediny zlikvidované, mýlili. Ľudská pamäť je dočasná a mladí ľudia, ktorí sa už narodili mimo dedín svojich rodičov a starých rodičov, si ich predsa nemôžu pamätať. Postupne budú vysťahované dediny miznúť i z pamäti ich ubúdajúcich obyvateľov. Preto vyvolávam v duchu svoje spomienky. Tentoraz po slovensky.

  • 18. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 961x
  • 29
Zvala v mojich spomienkach - po rusínsky

Ľuba Kráľová

Zvala v mojich spomienkach - po rusínsky

Skúsim experiment:-) Nedávno na facebooku jeden môj FB priateľ v skupine Rusnaci na fejsbuku. Koľko nás je? zverejnil video natočené dievčinou menom Ivana Lempeľová o osudoch Rusínov zo Starinskej doliny, ktorí museli nedobrovoľne opustiť svoje domovy preto, lebo z ich dedovizní ich vyhnala voda. Pitná voda pre obyvateľov PSK a KSK Oni dali všetko, čo dovtedy mali, svoje domovy, a dostali "umiestnenie" v síce neďalekých, no pre nich vtedy vzdialených mestách Snina alebo Humenné. Niektorí odišli i ďalej. Sedem veľkých dedín bolo bez akejkoľvek diskusie s ich obyvateľmi zrušených, vymazaných z porvchu zemského. To, čo mnohé generácie Rusínov budovali v pote tváre, v ťažkých horských podmienkach, to administratívne rozhodnutie vládcov bývalého režimu za zopár rokov zmiatlo. Zdalo sa, že len z povrchu zemského, no nie z pamätí domorodých obyvateľov. Ľudská pamäť je však dočasná a mladí ľudia, ktorí sa už narodili mimo dedín svojich rodičov si ich už nemôžu pamätať. Postupne budú vysťahované dediny miznúť i z pamätí ich ubúdajúcich obyvateľov. Svoje spomienky na jednu z vysťahovaných dedín, Zvalu, som napísala prvýkrát na blogu po rusínsky. Pred chvíľlou i po slovensky.

  • 17. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 598x
  • 0
Cintorín stromov nad Zlatou Baňou

Ľuba Kráľová

Cintorín stromov nad Zlatou Baňou

Na Veľký Piatok bez prestávky, takmer usedavo plače oceľovosivá ťažká obloha mokrým snehom. Ťažké konáre stromov sklonené až takmer k zemi, poláskajú náhodných bežkárov, ktorí vyšli na trasu napriek neustálemu sneženiu. Sneh v poryvoch vetra dával dobrú masáž každej tvári, ktorá sa mu nebála nastaviť.Sneh bol dnes ťažký, občas sa prilepil na lyže, no potom zas odpadol, po včerajšom prašane ani stopy. Príroda je vynachádzavá, nerada sa nudí a každý deň pre nás vymýšľa svoje prekvapenia.

  • 29. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 622x
  • 0
Na Zlatej Bani sa čerti ženia

Ľuba Kráľová

Na Zlatej Bani sa čerti ženia

Tak, ako na celom Slovensku, i na Zlatej Bani sa dnes, 15. 3. 2013, čerti ženia. Až teraz som pochopila, prečo vzniklo toto slovné spojenie. Čerti by sa síce mali ženiť za horúca, no namiesto prikladania do ohňa, včera i dnes Boreás, boh severného vetra, zúri a zoslal na nás preukrutnú zimu. Ľúta tohtoročná zima. Pred odchodom si s nami ešte rozdá svoje mrazivé karty.

  • 15. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 094x
  • 6
reklama
Facebookovské priateľstvá - virtuálne, no tak trošku i reálne?

Ľuba Kráľová

Facebookovské priateľstvá - virtuálne, no tak trošku i reálne?

Včera i dnes, 16. a 17. 2. 2013, som si dobre zabehala na bežkách. Na Zlatej Bani bol krásny slnečný víkend. Mňa okrem slniečka však potešili i príjemné stretnutia s doteraz pre mňa neznámymi ľuďmi.

  • 17. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 679x
  • 0
Mobil cestovateľ na linke Prešov - Zlatá Baňa - Prešov

Ľuba Kráľová

Mobil cestovateľ na linke Prešov - Zlatá Baňa - Prešov

V pondelok, 4. februára 2013, som sa konečne odhodlala. Obula som si cvičky a vybrala som sa na tréning Starišana. Už si asi dva roky hovorím, že to skúsim, hoc som nikdy netancovala v Šarišane, ale v Starišane to možno zvládnem.

  • 7. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 756x
  • 0
Zima na Zlatej Bani pri Prešove

Ľuba Kráľová

Zima na Zlatej Bani pri Prešove

Po práci som sa vo štvrtok 7.2.2013 na chvíľu vybrala na bežky. Bolo už dosť neskoro, o chvíľu bude tma. No kĺzanie na lyžiach v hlbokom snehu mi vynahradilo kĺzanie po prešovských neodhrnutých cestách.

  • 7. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 668x
  • 0
Rusíni na Bratislavskom hrade

Ľuba Kráľová

Rusíni na Bratislavskom hrade

Pred troma týždňami som bola na Bratislavskom hrade a videla som výstavu fotografií s názvom Rusíni autorov Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika. Do Bratislavy sme s rodinou šli aj kvôli tejto výstave. Pre mňa to bol veľký zážitok a veľký sviatok vidieť na Bratislavskom hrade fotografickú výstavu o Rusínoch. Koľkokrát bola na Bratislavskom hrade výstava o Rusínoch? Ja viem o tejto jedinej.

  • 15. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 823x
  • 1
Voliť či nevoliť dňa 10. marca 2012?

Ľuba Kráľová

Voliť či nevoliť dňa 10. marca 2012?

Hamletovská otázka? Áno. V zajtrajších voľbách sa na Slovensku rozhoduje o jeho bytí i nebytí – ako krajiny demokratickej s perspektívou rastu, alebo krajiny skorumpovaných politikov brzdiacich dvadsiaty druhý rok rozvoj vlastnej krajiny. Sledujúc voličské správanie slovenských občanov od začiatku 90. rokov, možno vyznačiť niektoré jeho špecifiká. Vyše dve desaťročia opakovaný výber politických elít, ktoré očividne poškodzovali a poškodzujú verejný, teda spoločný záujem našej spoločnej vlasti, bol vlastne poškodzovaním budúcnosti Slovenska - z vôle občana – voliča.

  • 9. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 688x
  • 8
reklama
Zodpovednosť médií pri formovaní verejnej mienky na Slovensku

Ľuba Kráľová

Zodpovednosť médií pri formovaní verejnej mienky na Slovensku

Z kritických výstupov všetkých druhov a formátov médií musí každý človek nadobudnúť dojem, že súčasný stav slovenskej spoločnosti je krajne nevyhovujúci. Je zjavné, že za taký ho považuje aj väčšina novinárov a neklamne to odzrkadľujú aj všetky prieskumy verejnej mienky.

  • 4. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 754x
  • 1
Prečo dve petície proti novej programovej štuktúre NEV

Ľuba Kráľová

Prečo dve petície proti novej programovej štuktúre NEV

Neoprávnené vášne vnútri niektorých rusínskych občianskych združení boli rozvírené okolo vyhlásených petícií buď za zachovanie programovej štruktúry v Slovenskom rozhlase v národnostno-etnickom vysielaní pre rusínsku a ukrajinskú národnostnú menšinu spred 6.2.2012, alebo dokonca za rozšírenie rozsahu tohto vysielania na úroveň pred februárom roku 2009. Oficiálne boli totiž ohlásené dve petície.

  • 22. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 633x
  • 1
Ako prichádzajú Rusíni o najväčšie bohatstvo - dedičstvo predkov

Ľuba Kráľová

Ako prichádzajú Rusíni o najväčšie bohatstvo - dedičstvo predkov

V rokoch 1944 - 1946 bolo územie Podkarpatskej Rusi manipulatívnym spôsobom pričlenené k sovietskej Ukrajine. Dosadení funkcionári Rusínov sa na tom aktívne podieľali. Až neskôr si Európa, Československo, no hlavne samotní Rusíni uvedomili, že išlo v podstate o záber cudzieho územia. Územia Rusínov, ktorí ostali žiť v najvýchodnejšom cípe Československa, dnes severovýchodného Slovenska. V roku 1947 v Poľsku vyhnali zo svojich domovov takmer všetkých našich bratov, zlikvidovali a presťahovali celé dediny Lemkov na Ukrajinu alebo na druhú stranu veľkého Poľska. Nanajvýš päť Lemkov do jednej poľskej dediny na západe a severe Poľska - z juhovýchodu krajiny. Nik v Európe vtedy neprotestoval! Išlo však o genocídu Lemkov. Dnes by vyspelý demokratický svet protestoval.

  • 30. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 302x
  • 10
Bieda sa do rusínskych obcí vrátila

Ľuba Kráľová

Bieda sa do rusínskych obcí vrátila

Asi pred týždňom sa mi ozvala vzdialená príbuzná z USA. Zuzana Fetics. Moja babka, mama môjho otca, sa volala Zuzana Fesičová, môj starý otec bol Ján Fesič. Starý otec Zuzany Fetics z USA sa volal John Fesic a jej babka Zuzana Fesic. Aká to náhoda a záhada. Zatiaľ sme sa nedopátrali, v akom príbuzenskom vzťahu boli naši starí otcovia. Asi bratranci. Môj starý otec sa narodil začiatkom 20. storočia v Telepovciach v Rakúsko-Uhorsku (dnes známe Osadné na Slovensku) a starý otec Zuzany Fetics (neviem, kto zmenil v USA naše pôvodné meno Fesič, ťažko vysloviteľné i v slovenčine, nieto ešte v angličtine) takisto začiatkom 20. storočia v Pensylvánii v USA. Jeho rodičia sa s ním čoskoro vrátili domov do Telepoviec, no on sa v roku 1936 odsťahoval naspäť do USA. Kvôli biede v Telepovciach.

  • 23. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 569x
  • 5
Čo s budovou bývalého Detského domova v Hostoviciach?

Ľuba Kráľová

Čo s budovou bývalého Detského domova v Hostoviciach?

Problém sociálnej inklúzie detí v detských domovoch zahŕňa množstvo otázok. Medzi jedny z nich zaiste patrí i problematika detských domovov na úrovni krajov. V súvislosti s transformáciou detských domovov internátneho typu na detské domovy rodinného typu a umiestňovaním detí do rodín je potrebné skvalitniť proces prípravy pestúnskych rodín. Spomínaný proces transformácie je však neprípustné robiť bezhlavo bez využitia zariadení, do ktorých štát doteraz investoval nemalé prostriedky.

  • 11. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 514x
  • 6
reklama
SkryťZatvoriť reklamu