Hamletovská otázka? Áno. V zajtrajších voľbách sa na Slovensku rozhoduje o jeho bytí i nebytí – ako krajiny demokratickej s perspektívou rastu, alebo krajiny skorumpovaných politikov brzdiacich dvadsiaty druhý rok rozvoj vlastnej krajiny. Sledujúc voličské správanie slovenských občanov od začiatku 90. rokov, možno vyznačiť niektoré jeho špecifiká. Vyše dve desaťročia opakovaný výber politických elít, ktoré očividne poškodzovali a poškodzujú verejný, teda spoločný záujem našej spoločnej vlasti, bol vlastne poškodzovaním budúcnosti Slovenska - z vôle občana – voliča. pokračovanie článku
Z kritických výstupov všetkých druhov a formátov médií musí každý človek nadobudnúť dojem, že súčasný stav slovenskej spoločnosti je krajne nevyhovujúci. Je zjavné, že za taký ho považuje aj väčšina novinárov a neklamne to odzrkadľujú aj všetky prieskumy verejnej mienky. pokračovanie článku
Neoprávnené vášne vnútri niektorých rusínskych občianskych združení boli rozvírené okolo vyhlásených petícií buď za zachovanie programovej štruktúry v Slovenskom rozhlase v národnostno-etnickom vysielaní pre rusínsku a ukrajinskú národnostnú menšinu spred 6.2.2012, alebo dokonca za rozšírenie rozsahu tohto vysielania na úroveň pred februárom roku 2009. Oficiálne boli totiž ohlásené dve petície. pokračovanie článku
V rokoch 1944 - 1946 bolo územie Podkarpatskej Rusi manipulatívnym spôsobom pričlenené k sovietskej Ukrajine. Dosadení funkcionári Rusínov sa na tom aktívne podieľali. Až neskôr si Európa, Československo, no hlavne samotní Rusíni uvedomili, že išlo v podstate o záber cudzieho územia. Územia Rusínov, ktorí ostali žiť v najvýchodnejšom cípe Československa, dnes severovýchodného Slovenska. V roku 1947 v Poľsku vyhnali zo svojich domovov takmer všetkých našich bratov, zlikvidovali a presťahovali celé dediny Lemkov na Ukrajinu alebo na druhú stranu veľkého Poľska. Nanajvýš päť Lemkov do jednej poľskej dediny na západe a severe Poľska - z juhovýchodu krajiny. Nik v Európe vtedy neprotestoval! Išlo však o genocídu Lemkov. Dnes by vyspelý demokratický svet protestoval. pokračovanie článku
Asi pred týždňom sa mi ozvala vzdialená príbuzná z USA. Zuzana Fetics. Moja babka, mama môjho otca, sa volala Zuzana Fesičová, môj starý otec bol Ján Fesič. Starý otec Zuzany Fetics z USA sa volal John Fesic a jej babka Zuzana Fesic. Aká to náhoda a záhada. Zatiaľ sme sa nedopátrali, v akom príbuzenskom vzťahu boli naši starí otcovia. Asi bratranci. Môj starý otec sa narodil začiatkom 20. storočia v Telepovciach v Rakúsko-Uhorsku (dnes známe Osadné na Slovensku) a starý otec Zuzany Fetics (neviem, kto zmenil v USA naše pôvodné meno Fesič, ťažko vysloviteľné i v slovenčine, nieto ešte v angličtine) takisto začiatkom 20. storočia v Pensylvánii v USA. Jeho rodičia sa s ním čoskoro vrátili domov do Telepoviec, no on sa v roku 1936 odsťahoval naspäť do USA. Kvôli biede v Telepovciach. pokračovanie článku
Problém sociálnej inklúzie detí v detských domovoch zahŕňa množstvo otázok. Medzi jedny z nich zaiste patrí i problematika detských domovov na úrovni krajov. V súvislosti s transformáciou detských domovov internátneho typu na detské domovy rodinného typu a umiestňovaním detí do rodín je potrebné skvalitniť proces prípravy pestúnskych rodín. Spomínaný proces transformácie je však neprípustné robiť bezhlavo bez využitia zariadení, do ktorých štát doteraz investoval nemalé prostriedky. pokračovanie článku
K uverejneniu svojej skúsenosti s jedným neúspešným projektom, ktorý mal ambíciu skúmať korupciu na slovenských vysokých školách, ma inšpiroval blog pani profesorky V. Dvořákovej , uznávanej českej profesorky teórie politiky, vedúcej katedry politológie na FMV VŠE v Prahe a predsedníčky AK ČR Věda, výzkum a boj proti korupci. Skúsenosť pani profesorky Dvořákovej vychádzala z nenaplneného predsavzatia napísať projekt o systémových zdrojoch korupcie v štátnej správe, v legislatívnom procese a v zákonoch ČR, moja skúsenosť vychádza z neúspešného pokusu uchádzať sa o financovanie projektu predloženého Agentúre na podporu výskumu a vývoja pri ministerstve školstva (APVV). Oblasťou nášho skúmania malo byť vnímanie študentmi a zamestnancami prípadnej korupcie na slovenských vysokých školách. V Čechách to boli neprijateľné podmienky projektu pre riešiteľov, ktoré už na začiatku zabrzdili snahu o vedecké pochopenie korupcie vo vybranej oblasti, u nás rozhodnutie agentúry nepodporiť projekt skúmania korupcie vo vysokom školstve v SR ukončilo túto snahu. Popíšem teda svoju skúsenosť a pre trpezlivých a náročnejších čitateľov následne krátko i náš projekt. pokračovanie článku
Prednedávnom, a to 23. septembra, som na svojom prvom blogu.sme.sk (http://lubakralova.blog.sme.sk/c/275983/Zlyhal-system-organizacie-vysokych-skol-na-Slovensku.html) písala o svojom ponímaní štyroch systémových zlyhaní v slovenskom vysokom školstve. Za najpálčivejšie z nich považujem pravidlo reťazenia zmlúv na dobu určitú diskriminujúce postavenie učiteľov vysokých škôl oproti iným zamestnancom na Slovensku. Toto pravidlo sa v praxi realizuje tak, že s vysokoškolskými učiteľmi sú neustále uzatvárané krátkodobé pracovné zmluvy. Učiteľ niekedy rok čo rok, inokedy po dvoch alebo troch rokoch, v ideálnom prípade po piatich rokoch opakovane podstupuje výberové konanie buď na svoje miesto, alebo na miesto svojho kolegu! Už to je absurdné samo osebe. Dilema, zobrať prácu svojmu kolegovi, alebo ostať sám bez práce, je niekedy neriešiteľná i neznesiteľná. pokračovanie článku
V augustových SME sa objavilo viacero článkov o kvalite slovenského školstva, zvlášť vysokého školstva na Slovensku. Signifikantný bol článok pána Vladimíra Urbana zo 4. 8., že „vysokú školu zvládne každý", kto ju raz na Slovensku začne, ako aj Pavla Ciaiana a Dušana Drabika z 9. 8. tohto roku, ktorý autori začali myšlienkou: „ak by väčšinu vyučujúcich na našich vysokých školách nahradili absolventi magisterského štúdia zo západných univerzít, kvalita vzdelávania by sa na Slovensku ohromne zvýšila". Keďže vieme, že toto zbožné želanie je nesplniteľné, navrhujem oveľa lacnejšie a účinnejšie riešenie. Stačilo by zamestnať najlepších absolventov našich vysokých škôl a nenechať ich odísť do praxe, kde v úplne iných odboroch oproti vyštudovaným bojujú o prežitie, zatiaľ čo mnohokrát ich slabší spolužiaci požívajú výhody interných doktorandov či mladých vysokoškolských učiteľov, asistentov. Tým nechcem povedať, že je to generálne pravidlo, ale v ostatnom čase až príliš frekventované. pokračovanie článku
28 rokov som pôsobila na viacerých vysokých školách východného Slovenska. Napísala som vysokoškolskú učebnicu, množstvo vedeckých i odborných článkov, editovala som niekoľko kolektívnych monografií z verejnej politiky. Blogovať chcem preto, aby som poznala reakciu na moje názory, ktoré sa týkajú verejného života na Slovensku. V septembri roku 2010 som sa stala predsedníčkou regionálnej strany Náš kraj. Môj mail: kralovaluba@hotmail.com
kralovalubagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
