Čo s budovou bývalého Detského domova v Hostoviciach?

Autor: Ľuba Kráľová | 11.10.2011 o 1:03 | (upravené 15.10.2011 o 18:39) Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1900x

Problém sociálnej inklúzie detí v detských domovoch zahŕňa množstvo otázok. Medzi jedny z nich zaiste patrí i problematika detských domovov na úrovni krajov. V súvislosti s transformáciou detských domovov internátneho typu na detské domovy rodinného typu a umiestňovaním detí do rodín je potrebné skvalitniť proces prípravy pestúnskych rodín. Spomínaný proces transformácie je však neprípustné robiť bezhlavo bez využitia zariadení, do ktorých štát doteraz investoval nemalé prostriedky.

Základná otázka znie: Namiesto detských domovov internátneho typu - pestúnska starostlivosť v domovoch rodinného typu - za alebo proti?

Ingrid Timková v článku Štát dal za dom viac, ako pýtala realitka v Prešovskom Korzári dňa 10.10. 2011 píše o nehospodárnom využívaní verejných prostriedkov na kúpu domu pre deti z Detského domova v Šarišských Michaľanoch. Zaujalo ma to, pretože moja skúsenosť z likvidácie detských domovov internátneho typu a zamieňanie ich pestúnskou starostlivosťou v domovoch rodinného typu je prinajmenšom rozpačitá. Na základe jedného príkladu, a to bývalého detského domova v Hostoviciach v Sninskom okrese, je moja skúsenosť s pestúnskou starostlivosťou o osirotené alebo opustené deti negatívna. Sama preto vnímam túto svoju skúsenosť s rezervou, no predsa len mi nedá krátko, a preto možno neúplne, vyrozprávať smutný príbeh hostovického detského domova.

Pochádzam zo Sniny, okresného mesta na severovýchode Slovenska, no od skončenia svojej prvej vysokej školy žijem v Prešove a v súčasnosti pri Prešove. Do Sniny som chodievala k rodičom, teraz chodím k otcovi, sestre i ostatným príbuzným. Môj otec pochádza z Osadného, kam zo Sniny taktiež občas chodievame. Cestou zo Sniny do Osadného sú na trase malebné dedinky. Pčoliné, na vedľajšej ceste Čukalovce, vymierajúce Parihuzovce a po hlavnej trase pred Osadným sú Hostovice. A práve o tejto dedinke chcem písať. V Hostoviciach bol donedávna detský domov internátneho typu. Bol tam ešte za čias socializmu, i po revolúcii sa mu darilo, deti sa v domove podľa očitých svedkov cítili naozaj ako doma, hlavne kvôli vedeniu domova, ale i občanom obce. Tí si vážili prácu, ktorú im detský domov dával. Hostovice sú vzdialené od Osadného asi 5 kilometrov a Osadné leží pri poľsko-slovenskej hranici. Takže obe dediny sú mocným Slovenska za chrbtom, preto je tu o prácu taká veľká núdza. K deťom v detskom domove sa správali ako k svojim, kuchárky im vyvárali domáce jedlá, vychovávateľky mali deti rady ako vlastné, deti z domova sa hrávali s deťmi z obce, obecná škola bola neďaleko od budovy detského domova. No žiaľ už bývalého.

Moji známi z Hostovíc mi vyrozprávali príbeh chlapca – siroty, ktorý sa aj počas štúdia na vysokej škole  vracal do Hostovíc ako do svojej rodnej obce, vracal sa k milým ľuďom, ktorí ho vychovali a mali ho radi a on mal rád ich. Občania obce sa tešili, že detský domov prosperuje, štát doň len relatívne nedávno investoval milióny korún, do rekonštrukcie telocvične i novej kotolne. Telocvičňu štát zrekonštruoval vraj za približne päť-sedem miliónov a kotolňu priližne za 4 milióny slovenských korún.

Ako blesk z jasného neba zapôsobila na obyvateľov obce správa, že aj ich detský domov, len nedávno vynovený a zrekonštruovaný, sa bude rušiť. Všetky deti z domova odišli z Hostovíc do okresného mesta Snina, ale aj do obce Stakčín, kde štát zakúpil niekoľko domov, aby tam mohol deti ubytovať. Nielen deti, ale aj pracovníci bývalého DD v Hostoviciach tak musia denne dochádzať do Sniny či Stakčína, t.j. okolo 20 km. Za prácou sa dochádza aj inde, ale tu nemuseli. Starostka susedného Pčoliného i starostovia Hostovíc a Osadného presviedčali vedenie detského domova, aby presadilo pre DD kúpu rodinných domov v blízkom okolí DD, a to priamo v Hostoviciach alebo Pčolinom, kde je obecná škola. Obecná škola v Pčolinom prišla takmer o polovicu detí z DD a možno zanikne. Školy v Snine, ani v Stakčíne takýto problém nemajú. No starostovia nepochodili a domy pre DD boli zakúpené vo vzdialenejšej Snine a ešte vzdialenejšom Stakčíne. Nová rodinná politika založená na starostlivosti o osirotené a opustené deti v domoch rodinného typu a v pestúnskej starostlivosti je zaiste príkladná. Ale hostovický príklad je do neba volajúcim mrhaním verejných prostriedkov nás daňovníkov. A necitlivým zásahom do vývoja detských osudov. Tie si zvykli na svoje hostovické prostredie, no museli sa odtiaľ všetci vysťahovať a rozlúčiť so známym prostredím i blízkymi ľuďmi. V Snine i Stakčíne si zaiste tiež zvyknú. Prečo sa ale vo veľkom štýle opravoval Detský domov v Hostoviciach, keď kompetentné orgány i osoby vedeli, že sa bude čoskoro rušiť? Pripravoval si niekto z mocných za pomoci štátnych peňazí pôdu pre predaj budovy na svoj budúci súkromný penzión? Ktohovie, dodnes zíva prázdnotou. A škoda, ľudia sú tam veľmi milí, no mnohí sú bez práce. Pritom je tam tak krásne. Ako všade na Slovensku, len keby sme naše prírodné krásy dopĺňali i ľudskou slušnosťou a zdravým sedliackym rozumom pri spravovaní vecí verejných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?